Cirkevné slávnosti 1986 - 2000
Téma náboženských udalostí, rituálov, pútí, duchovných liturgických stretnutí či religióznych osláv vždy korešpondovala s kontextami silného a tradičného náboženského prežívania, čo je etnograficky, geopoliticky a historicky Slovensku vlastné. Keď som tieto udalosti dokumentoval, vždy som na miestach videl veľmi silný duchovný rozmer mystického a hlbokého prežívania vnútornej slobody. V dobe pred novembrom 1989 to bol rovnako silný moment osobného svedectva a politického vzdoru. Zároveň som tak isto intenzívne vnímal aj ľudský a fyzicky náročný rozmer náboženských aktivít, pri ktorých človek zabúdal na vonkajší svet a v emocionálnom rozpoložení neskrýval autenticitu svojej identity a sociálnej príslušnosti. Z hľadiska dokumentárnej fotografie a vizuálneho pozorovania to bol akýsi stav a proces prelievania realít, ktorý zrkadlil duchovné rozpoloženie, ontologickú príslušnosť v metafyzike , ale nevyhýbal sa prirodzenosti ľudského omylu a zlyhaní. Ako morálne a politicky čisté záznamy sa javia fotografické príbehy – fašiang u sestier sv. Kríža (1982), sekvencia večných sľubov rehoľných sestier v Báči (1995), voľný deň bohoslovcov na Spiši (1991), spomienková slávnosť sviečkovej manifestácie (1990), alebo inštalácia kardinála J.Ch. Korca za nitrianskeho biskupa (1991) a púť telesne postihnutých do Čenstochovej (1990).
