Pocta inštalácii (1+1=) 1995
Autor v projekte komponuje svoje vízie na princípe, v istom zmysle viacnásobných expozícií, pričom objektív fotoaparátu je dlhodobo otvorený. Autor v tme nasvetľuje postupne lebku a rôzne časti tela princípom viacnásobnej expozície, následne skladá výsledný obraz, ktorý však v realite nikdy neexistoval. Zrodil sa len vďaka svetlo-citlivej vrstve filmového materiálu. Dômyslené využitie drapérie dovoľuje, aby vznikli veristicky pôsobiace bytosti, o ktorých vieme, že nemôžu reálne existovať – rybo-hlavy, bežci, pavúči ľudia, živé trupy bez hláv, ruko-lebky... Stratégie v maximálnej miere strážia realizmus fotografie, jej tzv. kopírovanie reality, aby v konečnom dôsledku budovali vizionársky svet neskutočných situácií a vzťahov. Je to stále prítomná polarita verizmu a nadreálnosti.
Václav Macek
