Projekt kolektívneho zjednotenia 1986-1987
Projekt kolektívneho zjednotenia, vznikol ako ironizujúci odkaz skupinovej terapie „reštaurovania“ zo starej identity na novú. Zachytáva pracovníkov štátnej inštitúcie v reálnom pracovnom čase. Cenzúra, prekrývania a zahmlievanie sa odohrávali v mentalite kultúrneho a politického diktátu, ktorý predstavovala spolitizovaná línia propagandy. Synonymom prekrytia sa stalo obmedzovanie a potláčanie prejavov smerujúcich k slobodnému a individuálnemu prežívaniu osobnej identity v súkromnom, pracovnom a verejnom priestore. Postavy kolegov reprezentujú skôr príbuznosť a odlišnosť náhradnej existencie. Predpokladajú nútenú paušalizáciu hodnotových vzťahov komunity, ktoré sa líšia mierou svojej konformnosti s modelovými obrazmi prezentovanými propagandou. Podstatný pre mňa bol systém skrytých významov, vychádzajúci zo strohého dokumentu skupinového portrétu a zmeny ľudskej identity tváre. Absencia pravej identity metaforicky predstavovala problém zažívanej cenzúry, ktorej cieľom nebolo ukazovať, ale posudzovať a triediť existujúce obrazy spoločnosti, strážiť demarkačnú líniu medzi ideologicky vhodným a nevhodným obsahom a odstraňovať z obehu pochybné, alebo inak nevhodné produkty umenia.
